Slavěna Vorobelová komentuje

Ľudská bytosť sa stala len číslom a dĺžku ľudského života v súčasnosti určuje splatnosť hypotéky, nutnej na prežitie bežného človeka. Ako sa vraví, pomôž si sám aj Pán Boh ti pomôže. Čo znamená človek v dnešnom spoločenskom systéme na Slovensku?

Tradičné povolania ako učiteľ, vodič či zdravotná sestra stratili spoločenský status, uznanie a ľudia vykonávajúci tieto povolania sú považovaní za  odpad na okraji spoločnosti. Naše hodnoty sa prevrátili na peniaze a hon za nimi. Pojem dôstojný život stratil význam.

Mať vlastný dom na vidieku, venovať sa tradičnému povolaniu a žiť v regiónoch spoločne s našimi rodičmi a starými rodičmi, je dnes ekonomicky takmer nemožné, dá sa povedať až luxus. Človek sa bojí založiť si rodinu, zasvätiť svoj život záslužnému poslaniu ako vzdelávaniu mládeže alebo starostlivosti o chorých, či starších.

Z každej strany sa dozvedáme, ako sú naše tradičné hodnoty a videnie sveta zastaralé a máme sa prispôsobiť „pokroku“. Ak však „pokrok“ znamená sústavný strach o príjem či dehonestáciu tradičnej rodiny a povolania, tak sa proti nemu musíme ostro ohradiť. Každý poctivý občan má právo na dôstojný život od jeho začiatku až po koniec.

Preto je povinnosťou každého jedného z nás vrátiť slovo dôstojnosť do slovníka bežného občana. Musíme zmeniť to, aby povolania, ktoré sú základom každej prosperujúcej spoločnosti neboli synonymom biedy či nadávok. Práve naopak, tieto povolania by mali slúžiť ako morálne vzory pre našich mladých a ľudia si ich vyberali aj pre ich významnú rolu v spoločnosti. Mali by sme sa postaviť kultu liberálneho progresivizmu, kde je každý z nás len číslo a potenciálny zisk. Preto je vrátenie ľudskej dôstojnosti každému poctivému občanovi našej krajiny jednou z hlavných priorít NÁRODNEJ KOALÍCIE.