Novodobí „Červení Kméri“ na Slovensku za takmer 30 rokov svojho bačovania, v tej či onej strane, zakrútili krkom tejto krajine viac ako tí skutoční v Kambodži. Zlikvidovali a zdegradovali takmer všetko, čo sa dalo. Reformované školstvo dnes chrlí absolventov bezvýznamných regionálnych vysokých škôl, ktorí považujú za úspech, ak sa zamestnajú za kasou v Lidli alebo ako servírky či čašníci. Za pokrok v zdravotníctve sa považuje už aj to, keď si občan so sebou nemusí priniesť toaletný papier. Konzumujeme už ani nevieme čo. Bežný človek má dnes problém v záplave informácií rozoznať, kto vlastne je mafián (ten zlý) a kto policajt (ten dobrý). Demokraciu máme síce zakotvenú v Ústave SR, ale demokratickými pravidlami a postupmi sa nikto nenechá zdržiavať. Systém prideľovania politických postov na základe straníckej knižky je privedený takmer k dokonalosti.
A politické ľalie? Tieto obskúrne postavičky typu Matoviča, Remišovej, Galka či Kollára a jeho háremu, ktoré sa z nepochopiteľných dôvodov tešia priazni liberálnych novinárov, ktorí sa s obľubou štylizujú do úlohy hýbateľov politickou scénou, len čakajú na svoju príležitosť, aby si vymenili pozície a mohli pokračovať v hre na politiku typu: ”slúžim občanom”, ale v skutočnosti najviac sebe. Kým občania neprecitnú z letargie a nevyvolajú riadne politické zemetrasenie, čo rozmetá všetky tieto smiešne figúrky, tak sa bude naďalej hrať hra, že keď už nebude z čoho kradnúť, tak posledný, ktorý odchádza, zhasne!
Je to len a len na nás, ľuďoch, občanoch, voličoch…