Ľudia si zaslúžia viac, ak sa ekonomike darí, nielen populisticky pred voľbami!

7. augusta 2019, slavena, politické dianie

Richterovo ministerstvo konečne oznámilo návrh minimálnej mzdy na budúci rok. Dalo sa očakávať, že si budeme musieť počkať práve na návrh rezortu, pretože dohoda/nedohoda medzi zamestnávateľmi a odborármi bola diametrálne odlišná (552,20 vs. 635 eur).

 

Ako si to predstavujú jednotliví partneri tripartity?

Zamestnávatelia navrhovali svojich 552,20 s tým, že priemerná mzda rastie na úrovni 6% a produktivita práce na úrovni 3%. A 6% nárastu oproti roku 2019 zodpovedá ich návrh na rok 2020.

Ministerstvo, ktoré navrhuje 580 eur, sa obhajuje tým, že výška čistej minimálnej mzdy by v súlade s Európskou sociálnou chartou mala dosahovať aspoň 60% z čistej priemernej mesačnej mzdy, najmenej však 50%. V súčasnosti je tento podiel na úrovni 52,44%.

A odborári? Žiadali zvýšenie minimálnej mzdy o 22% na 635 eur. Argumentujú tým, že spomínaná Európska sociálna charta odporúča, aby najnižší plat dosahoval 60%  priemernej mzdy a tento odborársky návrh má zabezpečiť zvýšenie podielu minimálnej mzdy na priemernej mzde v národnom hospodárstve na 55,2%.

 

Ako sa vyvíjala výška minimálnej mzdy na Slovensku:

2009   296 eur
2010   308 eur
2011   317 eur
2012   327 eur
2013   338 eur
2014   352 eur
2015   380 eur
2016   405 eur
2017   435 eur
2018   480 eur+ 10%
2019   520 eur+ 8%

2020   580 eur­+ 11,5% (návrh)

 

Osobne predpokladám, že tripartita sa nedohodne ani v polovici augusta a situáciu vyrieši ministerstvo opatrením – kedy mu argumenty jednej i druhej strany môžu byť ukradnuté, resp. aj budú.

Zaujímavé je, ako tento návrh, s ktorým chce ísť Richter do tripartity, ešte vyšperkoval Robert Fico. A ten chce presne to, čo hovorí charta (ale pozor, nie je 60% ako 60%), podiel minimálky na priemerke na úrovni 60%.

A nakoľko priemerná mzda v roku 2018 predstavovala 1 013 eur, jeho návrh by znamenal výšku minimálnej mzdy 607 eur. (V porovnaní s  520 eurami ide o nárast 17%).

Dnes sa minimálna mzda 520 eur brutto (430 eur netto) týka zhruba 4% zamestnancov , čo predstavuje približne 217-tisíc ľudí. Nie je to veľa. Čím však s príjmovým pásmom idete hore, týka sa to viac a viac ľudí.

Vývoj priemernej mzdy na Slovensku:

2009   744 eur
2010   769 eur
2011   786 eur
2012   805 eur
2013   824 eur
2014   858 eur
2015   883 eur
2016   912 eur
2017   954 eur
2018   1013 eur

I. štvrťrok 2019   1023 eur

 

POZOR! Nie je 60% ako 60%!

Ako upozorňujú odborníci nie je 60% ako 60%. Je rozdiel či je to z hrubej priemernej mzdy alebo z čistej priemernej mzdy a v hre sú samozrejme aj regionálne rozdiely. Pre niektorých mikro podnikateľov na východe republiky môže mať takéto opatrenie likvidačné následky.

Viac tu:

https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1984168-fico-zle-vypocital-vysku-minimalnej-mzdy-navrh-je-nezmyselny-tvrdi-analytik

 

Problémy sú inde

Kým minimálna mzda sa oficiálne dotýka 4% ľudí, teda cca 217 000 ľudí, realita je omnoho bolestivejšia. To už Richter Ficovi zabudol povedať.

Omnoho viac ľudí, hlavne tých, ktorí sa o prácu boja či nemajú veľa možností pri výbere pracovného miesta vo svojom okolí, resp. nevyznajú sa v pracovnoprávnej legislatíve dostatočne, pracuje na dohody, resp. pracujú na pracovnú zmluvu a k tomu dohodu, prípadne mnohí pracujú na čierno. Počty odhalených prípadov nelegálneho zamestnávania stúpajú a koľkí ostali neodhalení nikto ani len netuší. Svet sa točí ďalej.

Čo z toho, že oficiálne sa minimálna mzda zvýši, keď mnohým to ich životnú situáciu nezlepší. Častým krokom po zvýšení minimálnej mzdy je úprava osobného ohodnotenia, prípadne čarovanie so slovíčkami v pracovných zmluvách a dodatkoch. Problémom zamestnávateľov, hlavne tých veľkých je skôr to, že na minimálnu mzdu sú naviazané príplatky v % zadefinovaní v zákonoch a nie samotná výška minimálnej mzdy.

A asi najväčším problémom v súvislosti so mzdami (nielen tou minimálnou) je evidencia dochádzky, nevyplatenie finančných nárokov zamestnancov či povinné náležitosti pracovných zmlúv.

Zamestnávatelia si stále nájdu kľučky, ako tých najslabších zamestnancov zneužívať a využívať.

 

A čo štátni a zamestnanci vo verejnom záujme?!

Nedávno sme boli svedkami ťažko rodiacej sa právnej úpravy, týkajúcej sa platových pomerov v štátnej a verejnej správe. Po dlhých rokoch sa to začalo riešiť, pričom prvotné upozornenie na tento problém vyšlo osobne odo mňa priamo prezidentovi Konfederácie odborových zväzov, Jozefovi Kollárovi, za čo mu patrí veľké ďakujem, že sa to po dlhom úsilí podarilo KOZ presadiť.

Avšak problémom opäť ostalo to, že síce, ak sa minimálna mzda zvýši, tak ostatným zamestnancom to život nijako nezlepši. Ak už systém má fungovať spravodlivo a minimálna mzda by mala tvoriť určité % z priemernej mzdy (čistej či hrubej), tak potom aj nech mzdy štátnych a verejných zamestnancov sú v zákone stanovené nie fixne, ale tiež percentuálne v závislosti od minimálnej mzdy!

 

Čo tak uzákoniť pre zamestnancov ako bonus % z obratu alebo sektorová minimálna mzda?!

 

Ak sa ekonomike darí, malo by sa dariť aj obyvateľom. Ak sa firme darí, malo by sa dariť zamestnancom. Možno by bolo vhodné otvoriť diskusiu o tom, ako ľudí neožobračovať, ale ako ľuďom pomôcť a ako chrániť tých, ktorí vytvárajú hodnoty.

Samozrejme sú riešenia ako zníženie odvodov a daní, ale opäť je to na rozsiahlu odbornú diskusiu, v akej miere komu, kedy, prečo.  Čo tak inšpirovať sa Nemeckom, posilniť práva odborov a začať riešiť sektorovú minimálnu mzdu, pričom zároveň sa dajú riešiť aj chýbajúci zamestnanci v jednotlivých odvetviach – zdravotné sestry, lekári, učitelia atď. Alebo % z obratu zamestnávateľa?! Poďme otvárať témy a diskutovať o nich, no hlavne bez útokov a osočovaní tak, aby v centre pozornosti bol človek – zamestnanec.