Ústava Slovenskej republiky je náš najvyšší štátotvorný, spoločenský a právny dokument, ktorý je záväzným pre každého občana SR bez výnimky a je platný pre každého človeka, ktorý sa nachádza na našom zvrchovanom území, ktoré nám bolo priznané svetovým spoločenstvom na základe historického nároku.
Aj napriek tomu sme svedkami opakovaných separatistických snáh hlavne v južných oblastiach nášho územia, vztýčené nie slovenské zástavy na rodinných domoch, pálenie slovenskej zástavy, porušovanie jazykového zákona, diskriminácia občanov slovenskej národnosti v týchto oblastiach, neprítomnosť slovenského vyučovacieho jazyka na školách v oblastiach, kde sú občania slovenskej národnosti v menšine, a iné. Takéto konanie smerujúce k spochybňovaniu našej územnej celistvosti a zvrchovanosti našej ústavy je protizákonné a orgány činné v trestnom konaní by mali mať voči tákemuto konaniu nulovú toleranciu. Požadovať zvrchovanosť našej ústavy na našom zvrchovanom území nie je diskrimináciou žiadnej menšiny, pretože každy občan SR akejkoľvek národnosti je viazaný našou ústavou a nemá žiadne právo spochybňovať celistvosť nášho územia a naše historické kultúrne dedičstvo. Ďalej môžeme pozorovať, že dokonca nový premiér Matovič sa prezentuje rómskou vlajkou, ktorá má podľa dostupných informácií <https://archiv.vlada.gov.sk/romovia/3549/romske-symboly.html> symbolizovať príslušnosť k rómskemu etniku. Podľa informácii o počte odovzdaných volebných hlasov práve Igor Matovič dokázal zjednotiť voličov rómského etnika, čo mu dopomohlo k volebnému víťazstvu v parlamentných voľbách 2020. Do akej miery Rómov len zneužil, uvidíme. Taktiež sme boli svedkami predvolebného súboja o rómskeho voliča aj inými zákernými politikmi a hovorí sa aj o volebnej korupcii v prípade tohto etnika. Z toho vyplýva, že voliči rómskeho pôvodu, ak sa dokážu zjednotiť (prípadne nechať sa skorumpovať), tak majú dostatočnú silu na ovplyvnenie volebného výsledku, rovnako ako je to aj v prípade voličov maďarskej národnosti. U oboch menšín môžeme pozorovať činnosť, ktorá naznačuje, že nimi obývané (v niektorých prípadoch okupované) územia, ktoré sú súčasťou slovenského zvrchovaného územia chcú spravovať podľa vlastných pravidiel, ktoré nie sú v súlade s našou ústavou a platnými zákonmi. Taktiež na týchto územiach dochádza k diskriminácii občanov slovenskej národnosti, ktorí sú v daných lokalitách v menšinovom zastúpení, avšak len výnimočne sa prizná rasová alebo etnická motivácia páchania trestnej činnosti voči tomuto obyvateľstvu, aj keď je zjavná.
Berme to ako varovanie do budúcnosti, že v prípade mobilizácie našich národnostných menšín a volebných návykoch príslušníkov slovenského národa môžu menšiny získať neprimerane vysoký politický vplyv v našich štátotvorných orgánoch, vrátane samospráv a vyšších uzemných celkov.
Preto je nevyhnutné, aby urýchlene prišlo k zjednoteniu národných síl, ktoré budú do budúcna garantovať, že pomerové zastúpenie politického sprektra bude reflektovať národnostnú skladbu obyvateľstva SR. Je to v najvyššom záujme ochrany našej ústavy, ktorá symbolizuje právoplatnú zvrchovanosť nášho národa na našom území.
Zjednotený národ bude v najbližšej dobe kľúčovým faktorom pre vysporiadanie sa s následkami, ktoré spustila pandémia a ktoré nám odhalili skutočný stav nielen v medzinárodných vzťahoch.
Ak zjednocovanie národnostných menšín nie je považované za prejav fašizmu, neonacizmu a rasizmu, tak potom tak nemôže byť chápané ani zjednotenie majoritného obyvateľstva. Zjednotenie majoritného obyvateľstva nie je obmedzovanie žiadných práv národnostných menšín.
Je politickou výzvou blízkej budúcnosti, aby sa začalo formovať politické zoskupenie, ktoré bude hájiť zvrchovanosť slovenského národa na našom území a bude reprezentované ľudmi, ktorí sú občanmi – voličmi akceptovateľní a dokážu deklarovať svôj skutočný úprimný záujem brániť Ústavu Slovenskej republiky, ktorej preambula zostane v jej pôdovnom znení:
„My národ slovenský,
pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich
predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my občania Slovenskej republiky uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave: …“
– ÚSTAVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Zbierka zákonov č. 460/1992 z 1. septembra 1992
PS: Chráňme si to, čo máme a o čo sme roky bojovali. Pod rúškom koronakrízy sa môže udiať čokoľvek, aby sme neboli časom prekvapení.