Život na Slovensku opäť komplikuje pokračujúca „kríza COVID-19“. Avizovaná druhá vlna nás zastihla nepripravených. Teda aspoň podľa nekompetentného diletanta Matoviča, bohužiaľ súčasného premiéra, sme si to pokazili, a tým sme ho donútili, aby to zobral do vlastných rúk a nastolil tu poriadok a poslušnosť. V krátkosti len pripomeniem, že títo noví slovenskí vládni papaláši počas leta porušovali to, čo požadovali a naďalej požadujú od obyvateľstva. Ale o tom tento blog nie je, aj tak všetci príčetní vedia, ako sa veci majú v skutočnosti a kto je v končenom dôsledku za našu nepripravenosť zodpovedný.
V posledných dňoch je jednou z hlavných tém verejnej diskusie ohrozenie živobytia ľudí z prostredia kultúry a kultúrneho priemyslu. Veru, nie je ich málo a sú dôležitou súčasťou našej republiky a našej civilizovanej spoločnosti. Obrazne povedané, naša kultúra nie je o 20-tich slovenských hercoch, ktorých dennodenne dokola vidíme na televíznych obrazovkách alebo o zopár slovenských hudobníkoch, ktorých počujeme dennodenne v rádiách. To nie je len týchto zopár ľudí, ktorí sú nám podsúvaní ako „smotánkové“ celebrity. Je to obrovská masa umelcov každého druhu, ako napríklad aj obslužný personál (osvetľovači, strihači, kameramani, atď.), sú to eventové agentúry, administratívni zamestnanci divadiel, kultúrnych stánkov, učitelia hudby, výtvarníci, tanečníci, folklórne súbory, umeleckí remeselníci, atď. Sú medzi nimi ľudia, ktorí zachovávajú a šíria slovenský historický a kultúrny odkaz. Sú medzi nimi ľudia, ktorí spájajú obyvateľov nášho územia a tvoria tak slovenskú národnú identitu. Sú medzi nimi ľudia, ktorí udržiavajú a šíria tradície svojich národnostných a etnických skupín.
Národná identita nedokáže prežiť bez týchto ľudí, to si treba uvedomiť. Netreba haniť všetkých členov kultúrnej a umeleckej obce za to, že tu nejaká skupinka hercov burcovala verejnosť a volala po zmene vlády. Netreba zo všetkých členov kultúrnej obce robiť politických poskokov alebo rozvracačov národnej identity. Treba len rozlišovať podstatné veci od tých menej podstatných, teda vnímať, kto je kto a komu o čo ide a prečo.
Preto tu vidím obrovskú príležitosť a priestor na „Matovičov výdobytok ROZHODNI.TO“. Pán Matovič a jeho vládny ansámbel by mali dať občanom zahlasovať, ktorých umelcov a členov kultúrnej obce chcú zo svojich daní podporiť a naopak, ktorých podporiť nechcú, pretože sa im nepáči ich nie vždy len kultúrna činnosť. Možno so mnou nebude každý súhlasiť, ale v podmienkach ekonomického liberalizmu platí aj pre umelcov pravidlo dopytu a ponuky. Momentálne im vláda v dôsledku opatrení neumožňuje úplne poskytovať svoje služby aj napriek dopytu, čím im bráni v slobodnom podnikaní. Ak im má štát pomôcť prežiť, resp. musí im pomôcť prežiť a máme tu vďaka nápadu pána Matoviča „rozhodni.to“ možnosť rozhodnúť o tom, akú kultúru chceme uchovať pre ďalšie generácie, tak je namieste sa takej možnosti dožadovať. Či chceme „smotánkové celebrity“, či chceme folklórne súbory, či chceme umenie, ktoré prezentuje zvrátenosť a zvrhlosti, alebo chceme umenie, ktoré prezentuje nám blízke hodnoty a tradície. Samozrejme prídu námietky od tých, ktorým sa národ odmietne poskladať na ich živobytie, ale netreba tomu prikladať váhu, proste ak nie je po danom type kultúry dostatočný dopyt, tak zanikne a človek, ktorý sa tak snažil živiť, si určite na trhu práce nájde iné uplatnenie. To isté platí aj pre šport. Tu je dôležité zachovať si nadhľad a posudzovať to z pohľadu štátneho záujmu. V prípade kultúry a športu je to v prvom rade budovanie pozitívneho vzťahu k národnej identite, teda aspoň pre tých občanov, ktorí si vážia svoj národ. A je mi jasné, že so mnou nebudú súhlasiť práve tí, ktorí bojujú proti národnej identite a ktorých úlohou je rozvrat národnej identity a nastolenie multikulturalizmu. Spravodlivé je, aby si národ rozhodol, čo chce podporiť a zachovať, keď už sa to už má zaplatiť z daní.
P.S.: Vážený pán premiér, žiadam Vás, aby ste si splnili aspoň jeden svoj predvolebný sľub a nechali občanov rozhodnúť, akú kultúru chcú zo svojich daní podporiť a nechať ju prežiť. Na to, že nám ostala prázdna špajza, tak stále tu lieta 20 miliónov sem, 40 miliónov tam, 100 miliónov onam. Trochu systémovosti a prehľadnosti by v týchto ťažkých časoch vôbec neuškodilo. A nezabudnite, že trpí celé Slovensko, a nielen kultúrna a umelecká obec!