Slavěna Vorobelová komentuje

USA pripravili scenár a Slovensko bude asistovať. V mainstreamových médiách nečítame nič iné, len to, že vojna môže byť možným scenárom na Ukrajine, ako sa treba pripraviť aj na Slovensku, ako urýchlene potrebujeme obrannú dohodu s USA, ako sa tu chystá vojenské cvičenie Saber Strike za účasti 3000 vojakov, atď., atď.

Z východu však znejú umiernené hlasy, že žiadna vojna nemôže byť a nikto ju nechce, ani Ukrajina, ani Ruská federácia. Opäť sa ukazuje agresia Ameriky. Koľko vojenských základní má vo svete Rusko? Koľko základní má vo svete Amerika? Odpoveď poznáme všetci.

O čo tu vlastne ide? O mocenské záujmy nenažraných idiotov, o nič viac, o nič menej. Biznis vládne svetom. Nikomu z vládnych predstaviteľov nejde o našu bezpečnosť, ani nikdy nešlo. Riešia si svoje vlastné záujmy, svoje pozície a funkcie. Vidíme to každý deň v priamom prenose.

Aj dnešný Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu by mal byť mementom pre všetkých, ktorí z úst v týchto dňoch vypúšťajú slová ako bojová technika, jadrové zbrane, vojská, v záujme bezpečnosti a demokracie musíme ochrániť občanov!  Nie, nikdy by sme už nemali dovoliť našim vládnym predstaviteľom strašiť nás, pretože sme ľudia. Ľudia, ktorí nechcú zažiť hrôzy vojny, nechcú pocítiť zverstvá, ktoré sa počas vojny páchajú na nevinných obetiach.

O to s väčšou hrôzou sledujem situáciu na Ukrajine, kde americkí, britskí a dokonca aj izraelskí vojenskí inštruktori cvičia, financujú a ešte aj vyzbrojujú neonacistických vrahov a teroristov. Smutné je, že takí ľudia ako Čaputová, Naď, Korčok, Heger, Matovič tomuto celému tlieskajú a snažia sa do toho zatiahnuť aj náš štát.

Nechcem svojej starej mame (narodená v roku 1932) na otázku či bude zase vojna odpovedať, pretože takúto otázku by nemala v 21. storočí ani vysloviť! Zažila hrôzy 2. svetovej vojny, keď na ňu nemecký vojak mieril zbraňou, zažila prelety v blízkosti Dukly, vysťahovanie a strach na vlastnej koži. Ale prežila. Aj vďaka tomu nemeckému vojakovi, ktorý síce bol obyčajným bezvýznamným pešiakom v rukách mocných, ktorý mal v ich mene zabíjať, ale pre ňu bol niekým, kto sa vzoprel vôli mocných a rozhodol sa neprelievať krv nevinných zbytočne. Bol v danom okamžiku človekom. Buďme len ľuďmi a nedovoľme mocným zatiahnuť nás do niečoho, čo nikto z nás nechce, okrem proamerických bláznov v slovenskej vláde!

P.S.: Mier je to slovo, ktoré má dnes zaznievať z úst našich politikov. Mier chceme predsa všetci! Netvárme sa, že potrebujeme ochranu od USA, pretože oni si sledujú vlastné záujmy a nejaké malinké Slovensko s jeho občanmi im je ukradnuté. Potrebujú len využiť naše územie, pre ich vlastné ekonomické ciele.