Slavěna Vorobelová komentuje

Ak sme konečne v niečom v Európe prví, väčšinou je to v nejakom negatívnom hodnotení. Škoda.

Posledné naše prvenstvo je obzvlášť deprimujúce. Rastom cien potravín sme v júni predbehli celú Európsku úniu. Len predchádzajúci mesiac zdraželi potraviny o 0,5%. Pre porovnanie – v Čechách vzrástli o 0,1%, v Poľsku 0,4%. V Maďarsku ceny klesli, a to o 0,2%.

Také sú fakty, ktoré nám ponúklo vedenie Ministerstva pôdohospodárstva. Ak by rástli vstupné náklady, alebo by išlo o reakciu na zvýšené požiadavky našich potravinárov, dalo by sa to pochopiť. Zdražovanie však vôbec neodzrkadľuje ceny, za ktoré nakupujú reťazce potraviny od slovenských dodávateľov. Dodávatelia sú naopak dlhodobo tlačení zľavovať zo svojich cien, čo im bráni dostatočne investovať do nových technológií, slušne zaplatiť zamestnancov a pokrývať rastúce ceny surovín. Deje sa tak napriek sľubom reťazcov, ako budú strážiť ceny, napriek ich okázalým marketingovým kampaniam o zmrazovaní cien a podobne.

Občan, bráň sa sám

A dodávateľ? Koho zaujímajú tvoje problémy… Najviac ma však pobavila rétorika tých, o ktorých tak nejak všetci tušíme, že majú maslo na hlave – samotných obchodníkov. Vraj tieto čísla sú nekompetentné, argumenty vedenia agrorezortu nie sú pravdivé, lebo informačné zdroje týkajúce sa cien potravín jednoznačne hovoria o náraste svetových cien potravín (A prečo teda rastú najviac na Slovensku? Prečo neodpovedia na merito veci, ale len omieľajú omáčky…?). Navyše, u nás máme predsa to dramatické zvyšovanie cien energií, máme zlé počasie predsa (zrejme ako jediná krajina v Európe) a ešte aj tie pohonné hmoty idú hore… Reči, reči, rečičky.

Je potrebné strážiť záujmy slovenských spotrebiteľov, dať po prstoch nenažraným obchodníkom, ktorí vždy citlivo reagujú, keď majú dať viac – ako napríklad pri krátkodobo platnom zákone o špeciálnom odvode pre veľké reťazce. To bolo ukrivdených rečí ako štát nemôže dodatočne daniť, otravovať potravinársky biznis, ale keď oni škrtia dodávateľov, ťahajú peniaze z peňaženiek obyčajných ľudí, tak je to oukej. Predsa, máme to sucho.

Kedy sa konečne niekto začne zaoberať obyčajnými ľuďmi, obyčajnými farmármi, dodávateľmi, proste tými, ktorí niečo tvoria a mnohokrát vlastnými rukami….?!