Slavěna Vorobelová komentuje

Po tom, čo v poslednej dobe predvádza Štefan Harabin sa nemožno čudovať, že sa mu príliš nedarí osloviť voličov. Časy, keď získal cez 14 %, sú dávno preč a už sa pravdepodobne nikdy nevrátia. Pozrime sa však na to cez čísla. Preferencie politických strán zverejnené v prieskumoch nie sú niečo, čo treba brať na isto a nemožno im asi ani príliš veriť. Ale orientačne nejaké trendy naznačujú, aj keď realita môže byť v konečnom dôsledku iná. Podľa posledných zverejnených prieskumov verejnej mienky dosahuje jeho strana cca 3%, podľa inej agentúry 1,8%. Keď to spriemerujeme, dostaneme sa na niečo mierne pod 2,5%, čo nie je práve výtlak, po akom tento samozvaný líder a kandidát, no stále sudca Najvyššieho súdu túži. Ale každý z nás by mal mať sny a ciele. Pre neho je to podpora cez 14 %. Neustále pripomína, že toľko získal v prvom kole prezidentských volieb. Prišiel ale čas sa zobudiť a pozrieť sa na to reálne. Takýto výsledok nehrozí a je asi na úrovni vyjadrenia, že JA – SOM – VOĽ – BY – VY – HRAL.

Za fakt je potrebné vziať, že parlamentná strana Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko 13. novembra v Ružomberku podpísala memorandum o spolupráci národných a kresťanských politických strán, a to konkrétne s mimoparlamentnými stranami KDŽP-Aliancia za Slovensko, NÁRODNÁ KOALÍCIA, DOMA DOBRE a Priama demokracia. Tie však uspeli v komunálnych  voľbách a nezanedbateľné percentá získali aj v eurovoľbách. Teda jedná sa o aktívne strany, no bohužiaľ bez mediálneho krytia oligarchických denníkov. Plusom je ich aktivita v regiónoch, vysoký počet členov a štruktúry. Pre Harabina a jeho mimoparlamentnú stranu, ktorej ani nešéfuje, nikto nevie, kto je v jej štruktúrach, je toto spojenectvo Kotlebu bezvýznamné, no pre ľudí/voličov je to jasný signál, že Marián Kotleba berie tieto strany za rovnocenných partnerov, dokáže ľudí spájať a nie rozdeľovať v snahe ochrániť Slovensko pred bujnejúcim liberalizmom či hroziacou islamizáciou. Bol otvorený spolupráci aj s Harabinom, ktorý však už vopred vedel, že do spolupráce s nikým ísť nechce, vedel to už aj počas prezidentskej kampane, kde svojich podporovateľov a sympatizantov len využil a neskôr zahodil a vedel to už aj pred rokovaním s Mariánom Kotlebom. Mediálny priestor využil, ale či vo svoj prospech, to už posúdi každý sám, kto inkriminovanú tlačovú konferenciu videl.

Žiadna zo strán, ktorá sa pridala ku spolupráci s ĽSNS, nemá garantované žiadne teplé miestečka, nezískala ani žiadne finančné výhody, ako to niektorí oponenti tvrdia. Len spoluprácou a dialógom sa totižto dajú dosiahnuť programové priority, na ktorých sa strany dohodli. OBČAN bude ten, ktorý rozhodne, ktorá strana a ktorí kandidáti uspejú.

To, že to bolo správne rozhodnutie, potvrdzujú mnohé útoky oponentov a politických súperov, ktoré sa rozpútali, ako aj nálepkovanie výrazmi, ktoré znejú odpudzujúco.

Áno, stala som sa podľa médií zo dňa na deň „fašistkou“, „extrémistkou“ aj ja spolu s mojimi kolegami a sympatizantami a to len preto, že nejdeme s prúdom liberálnej ideológie a všetkých tých dúhových propagánd. Demokracia je podľa liberálov len tá ich pravda, ich názor, v opačnom prípade ste EXTRÉMISTA a iný názor sa nepripúšťa.

Verím, že sa každý rozhodne sám a slobodne. No netreba zabúdať, v akom stave sa Slovensko nachádza a vďaka komu.