Slavěna Vorobelová komentuje

Politika strachu a nenávisti je hlavným nástrojom na presadzovanie zmien správania sa obyvateľstva. Pri použití politiky strachu vláda štátu nadobúda pocit, že má celý štát a jeho obyvateľstvo pod absolútnou kontrolou. Vláda ponižuje svojich obyvateľov sebe vlastnou aroganciou, vyvolávaním pocitu bezmocnosti, zastrašovaním nezmyselnými a svojvoľnými trestami a represáliami (násilnícke potlačovanie obyvateľstva ako odvetné opatrenie za činy namierené proti vláde), chaotickým zavádzaním nových zákonov, nariadení či vyhlášok spätými s novými povinnosťami a obviňovaním obyvateľstva z vlastnej absolútnej neschopnosti viesť štát a obyvateľov. Šírenie demagógie, štvanie obyvateľstva proti sebe za pomoci vyvolávania vzájomnej nenávisti, ovládanie a odpútavanie pozornosti nezmyslami ako kúzelnícky trik proti ostražitosti obyvateľstva.

Aj takto by sme mohli popísať stav Slovenska od nástupu COVID paniky a aj vlády Matovičovco-sulíkovco-kollárovco-kiskovco-čaputovcov. Dookola tá istá pesnička, dookola tie isté metódy a ten istý scenár. Vystrašiť obyvateľstvo, následne označkovať a rozdeliť na dva navzájom sa nenávidiace tábory s krvavými očami, vyhrešiť ich a zvaliť na nich vinu za zlý stav spoločnosti a vzápätí ODOBRAŤ IM nejaké právo alebo slobodu a PRIDAŤ im nejakú novú povinnosť alebo daň. Zanalyzovať vyvolanú psychologickú reaktanciu (reakcia jedinca v situácii, kedy je obmedzovaná jeho osobná sloboda a autonómia rozhodovania sa. Ľudia, ktorých osobná sloboda a autonómia rozhodovania sa je ohrozovaná napr. zákazom, majú tendenciu si túto slobodu a autonómiu zachovať, čo môže v dôsledku viesť k nežiadúcemu konaniu – porušeniu zákazov. Reaktancia je odporom proti manipulácii a snahou uhájiť si pocit vnútornej slobody vlastného autonómneho konania. Okrem toho reaktancia nie je len fenomén, ktorý sa vyskytuje u jednotlivcov, ale môže sa prejavovať kolektívne, napr. pred politickými alebo ekonomickými udalosťami.). Dať ľuďom nachvíľu prestávku na upokojenie emócií a následne udrieť znova a znova a znova, až dokým nebude dostatočne veľká časť spoločnosti zmierená so stratou slobody a autonómie rozhodovania sa, inak povedané preprogramovaná na nové štandardy spoločenského správania sa. Zvyšnú malú skupinku ľudí, ktorí sa nepodvolili, odsunúť na okraj spoločnosti a stanoviť im status nekompatibilného problematického odpadu nevhodného pre nový spoločenský poriadok. Rozhádané a vzájomne rozoštvané obyvateľstvo sa totižto najlepšie ovláda a manipuluje.

Ani sa nenazdáme a zobudíme sa do novodobého feudalizmu, v ktorom neexistuje sloboda a práva, ale iba povinnosti a tresty. Potom si zopár pamätníkov potichu pospomína, akí sme len boli sprostí, že sme sa vo vidine sloganu „vakcína je sloboda“ dobrovoľne vzdali všetkej slobody a tých, čo sa ju snažili brániť, sme označovali ako dezolátov, antivaxerov, vyvrheľov a grázlov, ku ktorým sme mnohí aj chvíľu patrili, dokiaľ sme nepodľahli alebo už sme nevládali vzdorovať vymývaniu mozgu, ale to už bude neskoro. O tých, ktorí do poslednej chvíle odolávali a bojovali za slobodu nás všetkých, sa budú deti v školách učiť ako tých zlých antivaxeroch a dezolátoch, ktorí sa stavali do cesty novému vytúženému a nevyhnutnému nevoľníctvu pod nadvládou nového „pána“. Dúfam, že takáto budúcnosť nás nečaká!

Krajší scenár by bol, ak by sa slovenská spoločnosť zjednotila a toľko vštepovanú nenávisť spoločne obrátila proti súčasnej vládnej a úradníckej moci, ktorú na celoštátnych protestoch zbavila moci a následne týchto zločincov zatkla polícia a predviedla ich pred spravodlivé súdy. A zjednotený národ si následne v slobodných voľbách zvolili spomedzi seba zodpovednú pronárodnú vládu, ktorá nebola dosadená za pomoci cudzích mocností.

Posledné dianie na Slovensku nám ukazuje, že ten druhý scenár je ten reálnejší. Pretože obyvateľstvo, ktoré bolo ochotné sa v záujme svojej proklamovanej bezpečnosti vzdať sa dočasne svojej slobody, sa cíti oklamané a zneužité. Výsledok bude, že sa v ňom znova objaví psychologická reaktancia a znova zatúži po tých slobodách a autonómii rozhodovania sa, ktorých sa bolo ochotné dočasne vzdať a začne si ich veľmi agresívne pýtať naspäť, pretože so zločincami a podvodníkmi sa skratka nevyjednáva. Hovoria o tom aj prieskumy verejnej mienky, ktoré uvádzajú, že 3. dávku toho, čo sa marketingovo označuje ako „vakcína“ si je ochotných nechať pichnúť iba 45,5 % zo zaočkovaných 2. dávkou, čo je približne polovica. Teda, keď si to zaokrúhlime, tak z celej populácie je to ledva 25 %. Zvyšných vyše 75 % je už povedzme ako tak „prebudená“ a svojim spôsobom je v stave pasívneho odporu proti strate svojej slobody a rozhodovacej autonómie. Je len otázkou času, kedy sa podarí vytvoriť dostatočne veľký psychologický dav, ktorý z pasívneho odporu prejde do aktívneho odporu a začne si brať späť to, čo mu právom patrí.

P.S.: O slobode sa nevyjednáva, za slobodu sa bojuje!

Zaujímalo by ma, čo to máme za ústavných sudcov, že teraz, keď majú brániť Ústavu SR, tak sa tvária, že pomaly ani neexistujú. To sa tak boja tých vládnych zločincov?! Tak potom tam nemajú čo robiť a nech uvoľnia miesta odvážnejším sudcom. Aspoň tak odvážnym ako je generálny prokurátor Žilinka. Ústavný súd BUDÍČEK !!!

Treba si uvedomiť, že podmienkou na uvoľnenie peňazí z EÚ na ten slávny Plán obnovy je návrat do normálu. A ten normál je stanovený ako min. 75 % preočkovanosť populácie. To je úplne jedno čím, len nech to má niečo spoločne s COVIDOM a kľudne to môže byť aj po exspirácii a hlavne, nech to je zo západu. Vôbec nevadí, že proti novým mutáciám to je absolútne neúčinné a je to medicínsky nezmysel. Dôležité nie je chrániť si zdravie, ale podvoliť sa a vzdať sa svojej slobody, autonómie rozhodovania a to toľkokrát, až nebudeme mať preprogramované správanie.