Slavěna Vorobelová komentuje

Politickým motákom roka 2021 sa stáva bývalý minister pôdohospodárstva a súčasný koaličný poslanec z radov Oľano Ján Mičovský, známy tiež pod prezývkou Dedoles.

To, čo nedávno predviedol pri schvaľovaní Budajovej slávnej reformy národných parkov, sa nedá nazvať inak ako bohapusté pokrytectvo a politická nekompetentnosť. Totižto poslanec Mičovský svojim hlasovaním akože PROTI v podstate sám schválil túto Budajovu reformu. Parlamentná hlasovacia matematika hovorí, že na hlasovanie jednoduchou väčšinou, minimálny počet zúčastnených poslancov na hlasovaní je polovica (75)+1, čiže 76 poslancov a z tohto počtu na schválenie zákona stačí minimálne tiež polovica + 1 (spolu 38). Čo domotal Mičovský, keď demonštratívne hlasoval PROTI tomuto Budajovmu paškvilu? Tým, že jeho akože PROTI v podstate bolo 76-tym hlasom, a teda jeho účasť na hlasovaní celý proces schválenia tohto predkladaného zákona umožnila. Ak by Mičovský myslel naozaj vážne, že je proti tejto reforme, mal v rukách eso. Mohol využiť možnosť obštrukcie, ktorú poslanci v politickom zápase majú, a je to legitímny spôsob, tak by sa hlasovania nezúčastnil, čím by zabránil samotnému hlasovaniu, a tak by zákon ani nemohol byť schválený. Z uvedeného môžeme usúdiť, že Mičovský svojím demonštratívnym hlasom PROTI, ktorým asi len dokazoval Matovičovi svoju morálnu slobodu, v podstate odsúhlasil prijatie reformy národných parkov, s ktorou sám nesúhlasil.

Na pobavenie cez slzy je aj to, že s touto reformou pôvodne prišiel sám Ján Mičovský, ktorý bol v tom čase ministrom pôdohospodárstva.

O čom je vlastne táto reforma? V skratke. Reformátorský Budajov „skvost“ nám tu z kadejakých pofidérnych ekoteroristických mimovládnych organizácií a občianskych združení zameraných na „ochranu“ prírody urobí veľmi bohaté skupinky ľudí, ktorých štátny rozpočet bude financovať za to, že sa budú celé dni motať po lesoch a lúkach, sem tam ovoňajú (možno niektorí aj ochutnajú) zvierací výkal a určia nám, v akom aktuálnom duševnom rozpoložení sa dané zviera nachádza, tu a tam vyhrešia nejakého bobra, aby „nerúbal“ zdravé stromy a nestaval na potokoch priehrady, lebo myškám a hrabošom potom tečie do spálne. Medveďom urobia školenia, aby nerabovali po smetiakoch a neútočili na ľudí a raticovej zveri nastavia fitness jedálniček, aby nespásali pestovateľskú produkciu. Čiže hotový turbomotor ekonomiky a rozvoja.

Ja osobne pritom som PROTI tomu, aby sa u nás bezbreho drancovali hospodárske lesy bez následnej a trvalo udržateľnej obnovy a kultivácie. Tiež mi nie je po chuti absolútne choré pestovanie kukurice a repky olejnej ako palivo pre bioplynové stanice a biopalivá na úkor plodín vstupujúcich do reťazca potravinárskej produkcie. Tiež nechcem, aby príroda mala ustupovať megalomanským projektom nenažraných developerov. Nepáči sa mi, že na úrodnej ornej pôde staviame automobilky a logistické sklady alebo do riek, pri úrovni dnešných technológií na úpravu odpadových vôd, vypúšťame toxický odpad. Problémom sú aj zbohatlícki krvilační lovci zveri, ktorí majú zo zabíjania víkendovú zábavku a ktorým musia ustupovať poľovnícke združenia, ktoré sa o našu divo žijúcu faunu celoročne starajú a udržiavajú ju v rovnovážnych stavoch fungujúc na princípoch úcty k prírode v medziach zdravého rozumu. A v neposlednom rade si uvedomujem význam vidieka a vidieckeho života, ktorý patrí k našim kultúrnym koreňom a je nenahraditeľným pre obhospodarovanie pôdy, lesov a vodných plôch. Slovensko patrí medzi najrurálnejšie štáty v rámci EÚ, tzn. že u nás prevyšuje podiel vidieckeho osídlenia nad osídlením mestským – a to niekomu v Bruseli očividne strašne vadí, lebo si nás predstavujú ako montážnu dielu s lacnou pracovnou silou.

Ochrana prírody a ekoterorizmus nie je to isté. Ekoterorizmus je nebezpečný fanatizmus, ktorý u nás môže spôsobiť nedozerné škody na našom prírodnom a kultúrnom dedičstve. Ochrana prírody nemôže byť vojnou proti ľuďom.

Eštebák Budaj je hrobárom slovenského vidieka a politický moták roka Mičovský je jeho spolupáchateľom.

P.S.: Politické zoskupenie Oľano, známe aj pod pojmom pročkoposlanci, opäť dokázalo, že sú len obyčajnou „škodnou“ v Národnej rade SR a likvidátormi Slovenska.