Slavěna Vorobelová komentuje

V posledných týždňoch sa udialo zopár závažných vnútroštátnych záležitostí, ktoré nemôžeme nechať len tak bez povšimnutia. O tej hlavnej, vyrážajúcej dych, sa dá len pokonšpirovať, nakoľko tie zásadné fakty ostávajú v režime „utajenia“, resp. akože vyšetrovania. Z dôvernej informácie sa náhle šmahom ruky stala vec verejná, ktorú však propagandistická mašinéria tzv. hlavného prúdu akosi ignoruje, necháva vyhniť, resp. riadi sa starým známym zíde z očí, zíde z mysle.

Najprv prišiel bombastický škandál o tajnom (veľmi krátko tajnom) stretnutí v tajnej miestnosti v budove SIS, ktorého sa zúčastnili najvyšší ústavní činitelia a významní štátni funkcionári, ktorých funkcie síce môžu mať oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ale dôležitejší je fakt, že skladba verejných funkcionárov, ktorá sa tam v tej supertajnej pivnici stretla, je z hľadiska deľby moci v štáte a systéme bŕzd a protiváh nanajvýš podozrivá. K tomu, čo tam údajne riešili sa dostaneme o chvíľku. V krátkosti si pokonšpirujme, samozrejme s rýdzo logickými myšlienkovými pochodmi a samozrejme aj záverom. Títo spomínaní funkcionári sa medzi sebou stretávajú na pravidelnej báze, majú zákonné mechanizmy ako si medzi sebou vymieňať informácie, dokážu sa kedykoľvek navštíviť a určite sa dá zorganizovať aj stretnutie v rovnakej zostave. Veď vieme, a aj sami potvrdili, že sa im to podarilo. Avšak tu sa zamerajme na tú miestnosť v pivnici objektu SIS. Podľa verejne dostupných vyjadrení je táto miestnosť špecifická v tom, že čo sa v nej udeje, to v nej aj ostane a jediný informačný záznam, ktorý sa odtiaľ dostane von, je zaznamenaný iba v mozgoch priamych účastníkov. Teda potajomky si druhého nahrať na diktafón, prípadne skrytú kameru tu nie je možné. Taktiež ani odpočúvanie mobilných telefónov, prípadne odpočúvanie pomocou parabolických mikrofónov. A teda logicky vychádzajú len dve možnosti, prečo inkriminované stretnutie prebehlo práve v takejto špeciálnej miestnosti. Prvá je tá, že sa báli toho, že niektorí z nich a možno aj všetci sú odpočúvaní niektorou, nielen našou tajnou spravodajskou službou. Alebo to druhé, absolútne si nedôverujú a majú voči sebe podozrenie, že potajomky sa medzi sebou nahrávajú a vytvárajú si tak kompromitujúci materiál určený na vydieranie – inak povedané, vedia na seba toľko špiny, že sa dokážu vzájomne držať v šachu a zabezpečujú si tak beztrestnosť a tiež upevňovanie si svojich mocenských pozícií. Nuž, mne to logicky vychádza, že niečo pravdy bude na oboch „konšpiráciách“.

To sme teda dopadli, vláda podvodníkov, klamárov, zloduchov a banditov! Prejdime k obsahu, ktorý unikol vďaka niektorému odvážnemu jedincovi, pravdepodobne poslancovi, ktorý si správu odfotil a následne ju vypustil na verejnosť. Jej obsah vzhľadom na to, že sa jedná o utajované skutočnosti nebudem ďalej šíriť, a taktiež ani nemôžem vyhodnotiť dôveryhodnosť jej obsahu (no doposiaľ ho nikto z vládnych predstaviteľov nespochybnil, skôr potvrdil jej pravosť), no vyjadrím sa k nej len vo všeobecnosti. Podľa uniknutého obsahu tejto správy a sledu udalostí, ktoré sa v našej republike udiali, môžeme konštatovať len jediné. Na Slovensku prebieha vojna mafiánskych gangov. A dovolím si citovať slová jedného nemenovaného slovenského klasika: „Mafia ešte nikdy nebola tak blízko k premiérovi ako je dnes.“ A to, čo tu vykrikujú aktuálne niektorí opoziční poslanci, ktorí tu predtým dlhé roky aj aktívne vládli a tiež si vytvárali svoju mocenskú štruktúru, že štát je v totálnom rozklade, tak len toľko, že Slovenská republika je v totálnom rozklade od svojho vzniku. A nie je to len vinou samotných Slovákov, ale dnes sme aj svedkami toho, že tento rozklad našej republiky a nášho národa je riadený a organizovaný zo zahraničia, a to hlavne podľa kompasu smer západ.

P.S.: Ako prvá klamala prezidentka! Tá slušná, progresívna pani z paláca. Potom sa pridali ďalší, keďže zjavne sa nedohodli na jednej verzii. Vraj žiadne živé kauzy sa neriešili. No mediálne známe kauzy najmä pod názvami OČISTEC, BOŽIE MLYNY, JUDÁŠ, MÝTNIK sú tak živé, že živšie ani byť nemôžu. Alebo, ak umrel Milan Lučanský z kauzy JUDÁŠ, sú všetky ďalšie  kauzy mŕtve?! Keď už sme pri tej novej slušnej politike, nechcela táto nová slušnovláda nastoľovať novú politickú kultúru?! Tie prázdne frázy o slušnosti, o krásnom Slovensku sa v zlomku sekundy rozpadli a prázdnym slaboduchým rečiam prezidentky či premiéra Hegera už naozaj uverí len blázon!  Čo príde zajtra? Aká pohroma?!