Slavěna Vorobelová komentuje

Nová vládna elita, ktorá počas prvej vlny pandémie svojimi absolútne neodbornými škodlivými (ne)ekonomickými rozhodnutiami položila hospodárstvo Slovenska na kolená, a tým výrazne ohrozila našu republiku, napr. pôžičkou 12 miliárd pre vykrytie strát a servilným prijatím podmienok nadiktovaných z Bruselu pre získanie „bruselskej pomoci“, sa aj naďalej tvári, že nič sa nedeje. Všetko je v poriadku, blahobyt bežného Slováka sa zvyšuje a za všetko zlé môžu predchádzajúce vlády na čele so Smerom (tým nechcem tvrdiť, že Matovičov kabinet prebral republiku v ideálnom stave). Dúfať, že súčasná vláda diletantov, plagiátorov a podvodníkov má pripravený nejaký plán pre obnovu hospodárstva je nanajvýš nezodpovedná a priam až naivná utopistická predstava.

Za hospodárstvo zodpovedá minister hospodárstva a dnes je to pán Sulík. Richard Sulík je ten náš nepostrádateľný „špičkový“ super ekonóm, teda aspoň sa tak prezentuje a nepochybne sám seba aj tak vníma, ale ja poznám veľa iných ekonómov, ktorí zase Sulíka považujú za takého tzv. „privatizačného experta“, ktorého ekonomická odbornosť končí pri maximalizácií zisku súkromného podnikateľa. A či to je pravda, to posúďte sami.

Minulý týždeň minister Sulík predal predkupné právo SR na akcie spoločnosti Východoslovenská energetika holding a.s. (https://www.mhsr.sk/top/slovensko-zinkasuje-35-milionov-eur-predkupne-pravo-na-nakup-akcii-vse-si-neuplatni). Akokoľvek si to Sulík bude obhajovať a tváriť sa, že hájil najlepší záujem republiky a ešte sme na tom „zarobili“, tak je na veľkom omyle. Po prvé, pre štát je 35 miliónov eur nepodstatná omrvinka v porovnaní so 100% vlastníctvom takejto spoločnosti. Po druhé, ak sa zahraničnej súkromnej spoločnosti oplatilo vyplatiť tento balík peňazí len za predkupné právo, aby následne kúpila akcie a.s. a ešte preinvestovala ročne cca 250 miliónov eur, tak určite to nerobia preto, že chcú vytvoriť stratu. Čiže sa to oplatí (ziskovosť tejto a.s. si vieme pozrieť tu https://finstat.sk/36211222). Po tretie, ak sa to oplatí súkromnej spoločnosti, ktorej úlohou je tvorba zisku, tak sa to oplatí aj štátu, ktorého úlohou je napr. aj zachovať energetickú bezpečnosť štátu a chrániť strategické záujmy. Po štvrté, argumentovať tým, že radšej to predajme, aby to Fico a spol. nemohli rozkrádať, keď sa znovu dostanú k moci, je zúfalé. Veď, ak dochádzalo k protiprávnemu konaniu zo strany Fico a spol., tak by mal podať trestné oznámenia a nie odovzdať kľúče od republiky do zahraničných rúk.

Na tomto konkrétnom príklade môžeme vidieť, že Sulík je len Mikloš v inom obale. Áno, ten Mikloš, ktorého kľudne môžeme označiť za ekonomického vlastizradcu slovenského národa a každý kto si myslí iné, tak by mal prehodnotiť svoje názory, nakoľko keď si položíme otázku, či je správne zbaviť sa strategických vysokoziskových podnikov za podozrivo nízke ceny, tak pragmatická odpoveď bez akéhokoľvek ideologického pozadia znie: „Nie, nie je to správne rozhodnutie.“ Neobstojí ani obľúbená Suliková fráza: „Štát je zlý vlastník! „, ktorou dlhodobo ohurujú prevažne liberálnu kaviareň. Áno, táto Sulíková obľúbená fráza má niečo do seba, predsa len, keď štátne podniky riadia vo mnohých prípadoch nedostatočne odborne a intelektuálne vybavené osoby správnej straníckej príslušnosti, čoho sme svedkami aj v prípade nominácií OĽANO, SAS, Sme Rodina, atď., tak to je problém a žiada sa náprava. Avšak, to je problém obsadzovania daných manažérskych pozícií a určite to nie je spôsobené štátnym (spoločným) vlastníctvom, pretože aj štátom vlastné podniky dokážu riadiť odborne skúsení a intelektuálne zdatní manažéri. Veď aj v súkromnej sfére dochádza k zlyhaniam jednotlivcov a súkromný vlastník tomu nie vždy dokáže zabrániť, aj keď sa každý majiteľ snaží získať pre svoj podnik to najlepšie, čo pracovný trh ponúka, pričom platia tu zákony prirodzenej konkurencie. Sulíkov otrepaný argument je buď dôkazom Sulíkovej nedostatočnej ekonomickej odbornosti alebo je to účelovo podsúvaná manipulácia verejnej mienky, ktorou si Sulík a jeho kumpáni pripravujú pozíciu na absolútnu privatizáciu a likvidáciu štátnom vlastnených podnikov.

Už teraz vieme, že privatizáciou energetických podnikov občania viac stratili ako získali a z hľadiska energetickej bezpečnosti štátu by bolo lepšie, keby má štát absolútnu kontrolu nad takýmito spoločnosťami. Kľudne aj tolerovaný monopol. Nielen Sulík, ale všetci, čo tvrdia, že štát je zlý vlastník a treba to nechať na podnikateľov, tak len pre ich informáciu, štát je najväčší podnikateľ, takže si akurát protirečia.

Ďalšia vec, ktorú nám pandémia odhalila, je slovenská potravinová (ne)sebestačnosť. Nejdem to rozvíjať, iba chcem vyjadriť obavu, ktorá plynie práve z postoja prevažne liberálneho spektra našej ekonomickej „odbornej“ elity a to, že je absolútne zbytočné, aby bolo Slovensko potravinovo sebestačné, lebo všetko dokážeme nakúpiť zo zahraničia a v lepšej kvalite ako by sme vyrobili. Takéto tvrdenia sú za hranicou zdravého rozumu, pretože potravinová sebestačnosť musí byť absolútnou prioritou štátu a nemá to nič spoločné s globálnou deľbou práce ako sa nám prevažne liberálni protagonisti snažia podsúvať. Jediný zmysel prečo brániť potravinovej sebestačnosti vlastného národa je zabezpečenie vydierateľnosti štátu cudzími mocnosťami a odbytiska potravinárskej produkcie pre zahraničných výrobcov. Taktiež je to v rozpore s ekonomickými záujmami republiky, keďže domáca produkcia potravín udrží peniaze v našej ekonomike a dokonca pri expanzií slovenských podnikateľov na zahraničné trhy sa do našej ekonomiky dostanú ďalšie peniaze. Takže najlepšie by bolo, keby sa títo premúdrení liberálni „odborníci“ prestali vyjadrovať k témam, ktorým vôbec nerozumejú, lebo potom vyzerajú ako tí, ktorí vlastne obhajujú kolonizáciu Slovenska cudzími mocnosťami. Pri takomto vývoji je otázkou času, kedy nastane privatizácia toho nášho najcennejšieho prírodného bohatstva a to pitnej vody, čo pri tejto liberálnej partičke vôbec nie je vylúčené, ale je len otázkou času, kedy nejaký Sulíkoid vyhlási, že národ je zlý vlastník. Privatizáciu vodných zdrojov nemôže národ v žiadnom prípade dovoliť!

PS: Pán Sulík, Vy kritizujete štátne vlastníctvo, lebo politickí nominanti v riadiacich orgánoch týchto spoločností vraj nie sú dostatočne odborne spôsobilí a súkromný podnikateľ donesie zaručene len najlepších odborníkov. Dovolím si Vám pripomenúť, že Váš stranícky kolega, súčasný minister školstva a plagiátor z pochybnej vysokej školy Gröhling je práve taká politická nominácia, ktorá rozhodne nepatrí na takto významnú štátnu funkciu. Aké bude Vaše riešenie pán Sulík, vzhľadom k odbornej nespôsobilosti Mgr. Gröhlinga zrušíme Ministerstvo školstva, vedy a výskumu, lebo je to štátna inštitúcia a lepšie bude, keď výchovu budúcich generácií dáme na zodpovednosť súkromnej sfére, konkrétne v tomto prípade to budú kadejaké pofidérne mimovládky?! Nebolo by lepším riešením proste len zabudnúť na stranícke tričko a na tieto posty dosadiť skutočných študovaných profesionálov? Myslím, že áno. Pomohlo by to v mnohých ohľadoch.