Slavěna Vorobelová komentuje

Viete, aký je rozdiel medzi ruskou „totalitou“ cára Vladimíra a slovenskou liberálnou demokraciou tých naj naj najslušnejších a najmúdrejších euroatlantických demokratov? Odpoveďou, ktorá tento rozdiel najkrajšie demonštruje, je porovnanie príbehov západného agenta a uznaného zločinca Navaľneho a policajného generála Lučanského. Poďme si to rozmeniť na drobné a porovnať kľúčové fakty.

Generál Lučanský sa dobrovoľne vrátil na Slovensko na výsluch a následne bol vzatý do väzby na základe obvinení vyfabrikovaných nedôveryhodnými kajúcnikmi. Vo väzbe, teda v štátnej kuratele, za krátky čas prišiel za záhadných okolnosti najprv k pomerne vážnym zraneniam a následne po krátkej dobe aj o život. Generálovi Lučanskému bránili v styku s rodinou a nedovolili mu ani pozrieť si obrázok od dcérky. Fašistická vláda na čele s Matovičom a uvrešťaní provládni masmediálni fašisti spustili šialenú propagandistickú kampaň plnú dohadov a poloprávd na pošpinenie mena generála a vymývali ľuďom mozgy polátanými príbehmi o zraneniach pri cvičení, teplákových bundách a niekoľkých samovraždách. Tieto emocionálne „zdochliny“ dokonca zašli až tak ďaleko, že trúchliacej rodine, priateľom, kolegom ani len nedovolili úctivo sa rozlúčiť so svojim synom, manželom, otcom, priateľom, bratom v boji, slovenským generálom a jeho „kadáver“ doslova zabalzamovali ako nejakú egyptskú múmiu, len aby nikto nevidel, v akom stave sa nachádza jeho doráňaná telesná schránka. Po smrti stále nepoznáme skutočné príčiny a okolnosti úmrtia a žurnalistická žumpa so svojimi žoldniermi nám dookola podsúva ten istý naratív o samovražde zločinca, ktorý neuniesol ťažobu vlastného svedomia. Jedno je však isté, generál Lučanský nikdy nebol odsúdený, preto už navždy bude nevinný a navždy bude obeťou zločinného nedemokratického systému vládnuceho na Slovensku.

Západný agent, právoplatne odsúdený zločinec, miláčik euroatlantických demokratov a jediný najstatočnejší, najslušnejší bojovník proti zlému putinizmu, sám veľký demokrat Alexej Navaľnyj je miláčikom všetkých liberálnych médií. Tento svetový fenomén demokratizácie cárskeho Ruska, ktorý zvádza neľútostný boj o svoj život v ruskom „gulagu“ nás pravidelne informuje cez selfie videá, ktoré natáča vo väzbe, ako sa mu zhoršuje zdravotný stav, lebo drží protestnú hladovku a ako mu tam na dennom poriadku bachari neskáču po hlave. Nuž, ako sme mohli nedávno vidieť aj v spravodajstve nášho verejnoprávneho média, ktoré nám ukázalo hrôzostrašné zábery Alexeja Navaľneho, ktorý vyzeral celkom zdravo, žiadne monokle ani vylúpnuté oči ani len odtrhnuté uši, či prerazená lebka. Dokonca bol aj na krátko ostrihaný, asi aby sa neobesil na dlhých vlasoch. Jediné pohoršujúce bolo, že mal vychudnutú tvár, ale to určite z tej protestnej hladovky. Ten trápny naratív o otrave, čo nám predtým podsúvali, snáď ani nemá zmysel komentovať, lebo to je výsmech občanom. To bol taký naratív, že bezbranného fešáka Alexeja donútili Putinovi hrdlorezi obliecť si otrávené slipy a on sa im vyšmykol do lietadla, na ktorom dokázal cez ruskú letovú kontrolu a kontrolu vzdušného priestoru preletieť otrávený najtoxickejším jedom vo vesmíre až do Nemecka, kde ho vyliečili „mrkvou šťavou a uhorkovými obkladmi“. A on hrdina sa po vyliečení hrdinsky vrátil do zlého Ruska, lebo však musel ísť na súd za finančnú trestnú činnosť. Ten je teda tak slušný ako Matovič. Škoda, že Navaľnemu nejaká slušná ambasáda neposunula Lipšica ako obhajcu, ten by to po ňom aspoň pozametal.

Aký záver tomuto celému dať? Asi len toľko, že náhody neexistujú. Každý si určite urobil vlastný názor, prečo sa k jednej osobe pristupuje tak a k druhej onak. Ak nemáte krytie zo západu, nikoho nezaujíma žiadne vylúpnuté oko či potknutie sa o papuču. Zašpinia Vás, opľujú Vás a obrátia list… Rozdiel je len v tom, že jeden žije a ten druhý už žiaľ nie.

P.S.: Na RTVS nám púšťajú videá z Navaľneho väzby, možno nám raz pustia aj tie z Lučanského väzby, ktoré vraj neexistujú, lebo práve vtedy bola porucha či výpadok. Ostáva len dúfať, že sa naplní staré známe, že pravda raz vypláva na povrch. Chce to len čas…