Slavěna Vorobelová komentuje

Slučka sa uťahuje! A to doslovne, rovno okolo krku každého z nás.

Neviditeľná ruka trhu – samoregulácia voľného trhu prostredníctvom konkurencie, rovnováhy ponuky a dopytu a skutočnosti, že všetci účastníci trhu sa snažia o maximalizáciu svojho zisku. Okolo tejto definície je vystavaný celý kapitalistický systém, ktorého súčasťou sme aj my a ktorý dnes vládne svetu. Či je tento systém dobrý a spravodlivý nechcem teraz riešiť, pretože tu platí pravidlo koľko ľudí – toľko chutí. Pre kapitalistu ideálny systém, pre pracujúcu chudobu otrokársky systém. A keďže dnes je Slovensko súčasťou globálneho trhu, globálnej deľby práce, tak sa od nás očakáva, že tieto ekonomické princípy budeme dodržiavať a rešpektovať, lebo inak nám bude zamedzený prístup na globálny trh a budeme potrestaní nejakými sankciami od Veľkého brata alebo rovno pokusom o vyhladovanie. Nič nové vo svete. Sankcie sú dnes predsa v móde, tak ako aj regulácia či iné inštitucionálne zásahy, čo je samozrejme v rozpore s definíciou neviditeľnej ruky trhu, a teda je to veľmi vtipné, že práve najzarytejší kapitalisti západného presvedčenia sú tí, ktorí takto „bohorovne“ zasahujú do nimi vytvoreného a vymáhaného globálneho ekonomického systému voľného trhu. Prečo to robia? Pretože sa im nepáči, že nad tou nimi sprivatizovanou povestnou „božskou“ neviditeľnou rukou trhu strácajú kontrolu a tým pádom strácajú aj svoj takmer neobmedzený vplyv na trh cez korporátne molochy, ku ktorým sa nepriznávajú.

A čo s tým má Matovič, Sulík, Slovnaft, ruská ropa a americká ropa? To, že ceny PHM trhajú rekordy, pociťujeme všetci a všade, nielen pri tankovaní, ale aj pri cene potravín či tovarov a služieb základnej potreby. A neplatí ani pravidlo, že niektorí to pociťujú viac a niektorí zase menej, ale platí pravidlo, že niektorí to pociťujú viac, iní ešte viac, dôchodcovia a občania žijúci na hranici chudoby úplne najviac! Ako je to možné? Veď donedávna tie ceny palív boli na úplne iných cenových hladinách ako sú dnes a nikomu nevadilo (teda okrem Američanov, vrátane tých našich slovenských Američanov vo vláde a Prezidentskom paláci), že Slovnaft nakupuje lacnú ruskú ropu prepravovanú cez ropovod Družba. Zrazu ceny vyleteli na takmer dvojnásobok. Čo sa stalo? Nie, nie je to vojnou na Ukrajine, ale zasiahla povestná „božská“ neviditeľná ruka trhu a cez rôzne sankcie, dane a ďalšie inštitucionálne zásahy sa vytvára priestor na to, aby na slovenskom trhu dokázala drahá americká ropa konkurovať tej lacnej z Ruska, ktorá ale už po týchto „trhových“ opatreniach nebude lacná a možno bude ešte drahšia ako tá drahá americká. Dokonalý príklad „voľného“ trhu. Nie financovanie vojny na Ukrajine je problémom, ale to, že americká ropa nedokáže cenou konkurovať tej ruskej, a to je tým skutočným problémom.

A najviac na to doplatíme aj tak my! Matovič zistil (asi nie priamo on), resp. skôr mu to bolo nariadené z ambasády, aby uvalil dane na ruskú ropu, lebo údajne na nej Slovnaft a jeho maďarskí akcionári, určite napojení aj na Orbána, náramne zarábajú kvôli aktuálnej umelo dvihnutej cene za palivá. Takže, minister financií vymyslel takúto špeciálnu daň, ktorú bude musieť Slovnaft odvádzať do štátnej pokladnice, lebo vďaka lacnej ruskej rope dokázal maximalizovať zisk aj napriek sankciám, aj napriek tomu, že Slovensko ako odbytisko pre svoju ropu si vykolíkovali ropní magnáti z USA, a teda na úkor občanov Slovenska. Ono sa môže zdať, že takéto zdanenie neprimeraného zisku je v poriadku, avšak tým ceny palív nevrátime na svoje pôvodné hodnoty, pretože Slovnaft sa aj naďalej bude správať trhovo a cenu bude stanovovať na základe ponuky a dopytu. Čiže Matovič vyhral, Slovnaft neprehral, ale občan ostal bezmocný a opäť bude nútený načrieť hlbšie do peňaženky!

Každá daň je len a len vyťahovanie ďalších a ďalších peňazí od konečných spotrebiteľov. Ak by Matovič chcel skutočne pomôcť vyriešiť problém enormného nárastu cien palív, tak by zastropoval ceny, znížil by spotrebné dane, čím by udržal kúpyschopnosť obyvateľstva, ktorá by následne naštartovala spotrebu a ekonomika by ožila. A enormný nárast zisku Slovnaftu je len dôkazom toho, že zastropovanie cien palív by bolo namieste a na prospech celej ekonomiky, a nielen ekonomiky jednej súkromnej spoločnosti, ktorá je ešte k tomu aj v zahraničných rukách.

Sulíkovo kvílenie je síce sympatické, ale to by sme nemohli vedieť o tom, že jemu je ukradnuté, koľko platia bežní občania za pohonné hmoty, on kvíli kvôli tomu, že zase nejakým jemu blízkym oligarchom sa siaha na ich beztak obrovské zisky.

P.S.: Vôbec by ma neprekvapila opäť úžasná vysoko odborná rada od ministra hospodárstva Richarda Sulíka, veď menej jazdite a menej jedzte! Prípadne, aby sa darilo aj kšeftom, možno aj drevená kolobežka do každej rodiny nám pribudne. Jeho nejaký chudobný plebs a slovenský národ vonkoncom nezaujíma, veď on už svoj ranč v Austrálii má, čo tam po ľuďoch na Slovensku?!