Slavěna Vorobelová komentuje

Američania sú odhodlaní bojovať do posledného Ukrajinca/Ukrajinky!

Ozbrojený konflikt v skutočnosti nie je medzi Ruskom a Ukrajinou. Hovorí sa, že pravda sa bráni argumentmi a klamstvo sa bráni cenzúrou. Presne to sa dnes deje aj v našom spravodajskom a mediálnom priestore. Pomocou štvavej propagandy sa u nás „oficiálnymi“ kanálmi šíria dezinformácie a tendenčne zmanipulované správy o situácii na Ukrajine. Triezve názory podložené argumentmi sú dehonestované, zosmiešňované a prebiehajú aj snahy o ich cenzúru a trestanie autorov, prípadne aj šíriteľov. Robert Fico verejne vyhlásil, že na Ukrajine sa „mastia“ Američania s Rusmi. A musím povedať, že vôbec neklamal a dovolím si Vám predostrieť zopár mojich argumentov, ktoré toto Ficove tvrdenie legitimizujú. Rusko uvádza, že s Ukrajinou nie je vo vojne, ale prebieha tam špeciálna vojenská operácia a má na to dobrý dôvod. V prvom rade je tento boj medzi americkým impériom a Ruskom, nie medzi Ruskom a Západom a už vôbec nie medzi Ruskom a Ukrajinou. Americké impérium chcelo veci urýchliť, možno ako odstrašujúci príklad pre Čínu alebo v snahe poraziť Rusko pred útokom na Čínu. Bez ohľadu na to bolo zo strany amerického impéria zamýšľané, aby Rusko v krátkom čase prišlo so všetkými svojimi zbraňami, v plnej bojovej sile a ovládlo celú Ukrajinu, POTOM uviazlo v dlhom krvavom povstaní a vyčerpalo všetky svoje zdroje, vrátane pracovnej sily. Zmrazenie aktív a drvivé sankcie by potom ešte viac zhoršili vnútorné podmienky, napríklad by nastala politická nestabilita, ktorá by napokon vyústila do zmeny vládnuceho usporiadania a na čelo Ruska by bola dosadená nejaká americká bábka. Rusko a jeho prírodné zdroje by potom mohli byť v pokoji rozštvrtené a pohltené americkým impériom. Preto z pohľadu Ruska ide o špeciálnu vojenskú operáciu a nie oficiálnu vojnu. Cieľom totižto nie je jednoducho poraziť ukrajinskú armádu. Táto operácia je zjavne navrhnutá tak, aby spôsobila maximálne škody americkému impériu a zároveň udržala náklady pre Rusko na zvládnuteľnej úrovni. Ruská kampaň pokračuje v miernej intenzite, pričom si dávajú pozor, aby sa situácia v žiadnom prípade príliš nevyhrotila. Tempo operácií je zámerne pomalé. Čím dlhšie bude tento konflikt trvať, tým viac škôd bude americké impérium a jeho spojenci (bohužiaľ aj vrátane Slovenska) znášať. Takouto politikou si sami privodzujeme rozsiahle škody, avšak tá euroatlantická arogancia a nafúkanosť našich „elít“ nám nedovoľuje vrátiť sa späť a zaujať rozumnejšie pozície. Americké impérium je uväznené v jame, ktorú si samo vykopalo a všetci americkí spojenci sú len rukojemníkmi. Existuje však hranica, po ktorú sú občania Európskej únie ochotní toto rukojemníctvo tolerovať a kedy začnú požadovať od svojich vodcov vypovedanie poslušnosti americkému impériu? Existuje vôbec takáto hranica, ak áno, tak dosiahneme ju už túto zimu alebo až tú budúcu? Avšak je tu ešte jedna sféra, kde sa odohráva bitka, a to v národoch, ktoré nie sú súčasťou Západu a ktoré stoja pred otázkou, na ktorú stranu sa majú prikloniť. Nateraz sa prikloniť na stranu Západu je bezpečné pred hrozbou likvidačných represálií zo strany amerického impéria. Dokonca aj tí najslabší vodcovia poznajú svoj osud, ak sa im nepodarí zabezpečiť jedlo a základné životné potreby, a preto je ich postoj častokrát len pudom sebazáchovy. Americké impérium, ktoré potenciálne stratí svojich európskych spojencov či stratí vplyv na celom svete, sú pre Rusko oveľa cennejšími cieľmi ako rýchle dorazenie ukrajinskej armády. Nečakaným zahájením bojových operácií zo strany Ruska a využitím momentu prekvapenia získalo Rusko obrovskú strategickú a časovú výhodu, ktorú už nepustí. Čas je teda na strane Ruska a skúste si dať do kontextu prečo nám je dookola podsúvané, že ak prehrá Ukrajina, tak prehráme všetci (celý Západ).

Čo sa týka taktiky, ukrajinské vedenie pokračuje v hádzaní svojich jednotiek na pripravenú ruskú obranu a naďalej trpí nepriaznivým pomerom obetí najmenej 1 ku 5, ak nie viac. Má Ukrajina možnosti pokračovať v tomto nelogickom správaní ďalšieho polroka, rok či dva? Bude Západ naďalej platiť účty, aby udržal Ukrajinu v chode, aby bojovala? Koľko ďalších ukrajinských utečencov Európska únia ubytuje, 10 miliónov, 20 miliónov?

Ruský cieľ denacifikácie bude dosiahnutý buď zničením na kontaktnej línii tých, ktorí sú ochotní bojovať alebo emigráciou tých, ktorí nechcú bojovať.

Demilitarizácia bude dokončená, keď západná podpora skončí. Takmer všetky ukrajinské vojenské priemyselné podniky už boli zničené a všetko, čo zostane na poli, bude nakoniec zničené.

Medzitým môžeme vidieť mnoho ústupov a akože neúspechov ruskej armády, aby tak dali protivníkovi záblesky víťazstva, aby ho udržali v boji a umieraní. V každom prípade Zelenského režim v strachu zo straty západnej podpory nemá inú možnosť ako bojovať. A ani jeho sponzori, ktorí túžia zničiť Rusko z ideologických dôvodov a ktorých životy nejakých obyvateľov Ukrajiny absolútne netrápia, pretože ich zaujíma iba svetovláda, ich hegemónia a neukojiteľná túžba po moci.

P.S.: Jadrová superveľmoc sa nedá poraziť! Čím skôr sa Slovákom podarí precitnúť a “vyženú” z Úradu vlády SR, Prezidentského paláca a parlamentu všetkých tých zapredaných vlastizradcov, tak tým skôr budeme môcť zaujať pozíciu ako Maďarsko a zachrániť sa tak pred nedozernými škodami, ktoré nám spôsobuje naša aktuálna euroatlantická (dez)orientácia. Toto je môj názor a zatiaľ ma o opaku liberálne médiá nepresvedčili…