Slavěna Vorobelová komentuje

Na východnej Ukrajine sa používa slovné spojenie „deti Donbasu“. Prvé, čo mi prišlo na um, pri tomto slovnom spojení bolo to, že v ozbrojenom konflikte na Ukrajine trpia najviac práve deti a práve deti v oblasti, ktorá sa označuje ako Donbas, kde sa aj dnes odohrávajú ťažké boje. Som si istá tým, že toto, ako prvé prišlo na um aj Vám ostatným, ktorí toto spojenie vidíte prvýkrát. Avšak aj napriek tomu, že naša prvotná dedukcia nie je úplne správna, nemá až tak ďaleko od skutočného významu tohto slovného spojenia.

„Deti Donbasu“, slovné spojenie, ktoré má do seba vrytú srdcervúcu symboliku, ktorá nenechá pokojným nikoho, kto má v sebe aspoň trochu lásky a súcitu. Totižto, tieto deti od svojho narodenia ešte nikdy nežili v čase mieru. Nepoznajú, aký je svet bez vojny. Niektoré sa narodili počas bombardovania a prvý zvuk, ktorý počuli, nebol radostný smiech ich mamičky, ale výbuch bomby, na ktorú ukrajinskí neonacisti napísali odkaz v znení: „Všetko najlepšie deťom!“

Tieto deti nepoznajú nič iné ako vojnu.
Tieto deti strávili väčšiu časť svojho života v pivniciach a na slnko sa pozerali iba cez pootvorený poklop či dvere.
Tieto deti poznajú iba čas ticha medzi jednotlivými výbuchmi bômb či delostreleckej munície.
Tieto deti poznajú iba čas ticha medzi jednotlivými salvami zo samopalov.
Tieto deti poznajú iba čas ticha medzi jednotlivými bolestnými výkrikmi zranených či zomierajúcich, častokrát ich rodičov, starých rodičov či súrodencov.
Tieto deti sa narodili do pekla, ktoré vytvorili ľudské zvery vzkrieseného nacizmu.

Sú to deti vojny a tie najstaršie z nich majú dnes už viac ako 8 rokov.

Áno, priatelia, taká je pravda o Ukrajine. A ak toto chceme popierať alebo dokonca smiať sa na tom, tak si nezaslúžime nič iné ako to, aby nebo na nás zabudlo. Pôvodné znenie tejto myšlienky vyrytej do pomníka v poľskej Volyni, ktorý bol vytvorený podľa fotografie popravy detí, ktoré banderovci, na čele ktorých stál dnešný „národný hrdina“ Ukrajiny, Stephan Bandera, vraždili tak, že ich ostnatým drôtom pripútavali k stĺpom – šetrili tak nábojmi, znie: „Ak na toto zabudnem, nech nebo zabudne na mňa.“ Zamyslieť nad sebou by sa mali hlavne tí, ktorí s takou hrdosťou vyvreskujú nacistické heslá banderovcov: „Sláva Ukrajine“ či „Ukrajine sláva, hrdinom sláva“. Tí dnešní banderovskí pohrobkovia, ktorí sú údajne len hoaxom, vraždia nevinné deti od roku 2014, kedy sa začala občianska vojna. Nie je pravdou to, že začiatok vojny je február 2022, kedy na Ukrajinu vstúpili ruské vojská a zaútočili práve preto, že tento „neexistujúci“ nacisticky odpad so svojimi zverstvami na civilnom obyvateľstve, vrátane detí, odmietal prestať vo svojom besnení. Taká je pravda a dôkazom toho sú „deti Donbasu“!!

P.S.: O kritickej situácii na Donbase som sa dozvedela pred pár rokmi, keď väčšina z nás o nejakom Donbase ani nepočula, a to priamo z úst Ukrajinky, ktorá sa za celorodinné úspory dostala na Slovensko. Plakala a nechápala, prečo Európska únia nechce vidieť zverstvá ukrajinského režimu na ruskojazyčnom obyvateľstve a nepomôže im. Nechápala, že zverstvá, ktoré sa tam dejú nikto nerieši a všetkým sú ich osudy ukradnuté. Bohužiaľ, situácia sa vyvinula tak, ako sa vyvinula, ale v očiach mnohých z týchto ľudí svitla nádej, keď im po dlhých rokoch konečne prišlo Rusko na pomoc. Nádej, že sa dožijú zajtrajška a ešte niekedy uvidia svojich najbližších…